A pokračujeme. Minulý článok hovorí o ceste sem, do Talianska, a o prvom dni. Medzitým sme sa už stihli posunúť ďalej. Včera sme navštívili Benátky a dnes ráno sa vybrali do Bologne.
Práve už oddychujeme v hotelovej izbe v hlavnom meste regiónu Emilia Romagna, v Bologni, triedime fotografie a vstrebávame atmosféru náhleho komfortného hotelového prechodu. Totiž, pri Benátkach sme bývali v 3-hviezdičkovom hoteli, ktorý poznáme už z minulého roku, v Bologni sa nám podarilo cez Booking.com nájsť 4-hviezdičkový hotel za štvrtinovú cenu jeho normálnej hodnoty. Tak sme pri objednávaní neváhali a už pri vstupe nás izba prekvapila. Priestranná, komfortná, s klimatizáciou a plazmovou obrazovkou, na 8. poschodí hotela s výhľadom na mesto.
Časovo sa ešte posuniem do včerajška, kedy sme chceli navštíviť Benátky (áno, po roku znova :-)), avšak až v odpoludňajších hodinách. Preto sme po raňajkách zavítali do outletového centra v San Doná di Piave, skočili si späť do Lido di Jesolo na obed do pizzerie, a po poobedňajšom kapučínku sa vybrali do Punta Sabbioni na trajekt do Venécie.
Mimochodom, cappuccino sa pije len ráno, do 11. hodiny. Taliani po zvyšok dňa do seba hádžu už len presá alebo ristretá. Myslím však, že keď si cappuccinkuje turista po poludní, tak Talianskemu baristovi to je šumák. To len taká moja vsuvka miestnych reálií.
Do Benátok sme prišli niekedy okolo štvrtej, to už turisti pomaly odchádzali. Lenže Benátky sú mestom, v ktorom žije denne miliarda ľudí, ako som sa onehdá vyjadil na Twitteri a to mesto žije ešte aj po deviatej večer. V skratke sme nasali atmosféru mesta na morskej lagune a po tme sa vrátili do hotela, aby sme sa ešte pobalili na zajtrajšiu štreku.
Ráno nás na cestu opäť vyprevádzal dážď, ako to bolo už pri odchode zo Slovenska, no keď sme minuli Mestre a Benátky, začalo sa príjemne vyčasovať a my sme si pustili klimatizáciu.
V Bologni sme boli už okolo jedenástej, a keďže checkin v hoteli bol po druhej, otočili sme to do centra mesta. Vďaka mobilnému internetu sme sa opäť trochu vysomárili a našli parkovisko blízko centra za fajn cenu. V Bologni je v centre tzv. Zona Trafico Limitato, čiže pre vjazd je potrebné povolenie. Ináč môžete po prejazde takouto oblasťou čakať doma plnú schránku listov od talianskej polície.
Improvizácia je základ života a tak sme plánované centrum Bologne z pôvodného zajtrajška presunuli na dnes a spravili sme dobre. Nie je to totiž príliš turistické mesto, byť má v sebe takú tú taliansku atmosféru, červené domy a autá jazdiace kade-tade. Šesť hodín v Bologni bohato stačí, zhliadli sme baziliku San Petronio, bolognské šikmé veže (hore sa nám však štverať nechcelo), najstaršiu univerzitu v Európe, poobdivovali Neptúnovú fontánu a vychodili si nohy v archeologickom múzeu. Celkovo však v nás Bologna zanechala skôr podpriemerný dojem.
Pre vašu informáciu – región Emilia-Romagna je dobrý región, pretože z neho pochádza parmezán, parmská šunka, bolognské špagety, luxusné automobily (Ferrari, Lamborghini, Maserati, …) a Luciano Pavarotti.
Cestou späť z centra mesta sme si kúpili večeru – k dvom šalátom Rio Mare (ktoré máme z Jesola) sme pridali chutnú mozzarellu di bufala a pošteklili tak naše chuťové bunky. Samozrejme v tom najnajnajlepšom zmysle. Do Talianska sa určite neoplatí nosiť si vlastnú stravu. V Prahe by sme si tieto suroviny kúpili za asi 200 korún, tu nás to stálo asi 3 eurá. Na toto sa dá povedať len „mňam“ :-)
Zajtra máme naplánovanú Modenu, múzeum Lamborghini a keď sa zvýši čas, tak aj múzeum Ferrari. No a večer sa ešte budeme kochať našim hotelom. Zvyšok roadtripu máme už „len“ 3-hviezdičkové a jeden 2-hviezdičkový.
V hoteli je wifi, tak snáď bude zajtra dostatok energie podeliť sa s fotografiami, ktoré za posledné tri dni máme už asi 700 :-)
Táto webová stránka nie je kompatibilná so zastaralými internetovými prehliadačmi.