Polizia Stradale
Pohli sme sa ďalej. Zatiaľ to máme tak, že dve noci pobudneme v jednom regióne a ide sa na juh. Najskôr Veneto, potom Emilia Romagna, a teraz sme v srdci Toskánska – vo Florencií. Tu dnes večer len oddychujeme, do centra a múzeí sa chystáme zajtra. Ale poporiadku.
Včera sme sa trochu po regióne tvrdého syra a bolognských špagiet popreháňali a navštívili múzeá áut, na ktoré sa príjemne pozerá. Okolie miest Bologna a Modena je známe ako Motor Valley (La Terra dei Motori), keďže tu sídlia výrobne značiek ako Ferrari, Lamborghini, Maserati, či Ducati. Podaktoré z nich tu prevádzkujú aj múzeá a stáva sa tak, že mnoho turistov počas jedného dňa navštívi napr. Ferrari s Lamborghinim.
My sme zvolili Lamborghini ako prvé, keďže sme to z Bologne mali do Sant' Agata Bolognese po ceste, a zvolili sme správne. Toto múzeum totiž má od obeda siestu, a kto pôjde najskôr do Ferrari, tak ho čaká sklamanie. Obehli sme dve malé poschodia a vydali sa do Maranella, pozrieť stajňu zbesilého koňa. Snáď nemusím podotýkať, že sa to v okolí fabrík hemžilo rynčiacimi motormi, akoby sa konala hromadná servisná prehliadka oboch značiek. Pri Lamborghini zastavil taxík, vyšiel z neho manželský pár s malými kuframi na kolieskach, a zamierili si to do podnikovej predajne. Usúdili sme, že z tejto budovy už vyjdu na vlastných štyroch kolesách.
Múzeum Lamborghini
Múzeum Ferrari (Galleria Ferrari) je už o poznanie bohatšie a ponúka návštevníkom viacej doprovodého programu. Okrem toho, že si môžete prenajať voz a prevetrať vlasy na okreskách, vám tu ponúkajú aj zvezenie sa autobusom po testovacom okruhu, je tu niekoľko suveníršopov a proste celé mesto žije ferárim. Červena je všade :-)
Múzeum Ferrari – po vstupe doň sa začína príbeh
Na druhý deň, tj. dnes, sme si opäť zbalili kufre, a z bolognského hotela sa vybrali do Florencie, s malou zachádzkou cez Modenu. Kúpili sme si modenský balzamikový ocot, pozreli lokálne divadlo, námestíčko, múzejné lapidárium a vybrali sa ďalej. Oproti Bologni v nás zanechala Modena príjemnejší a priateľskejší dojem.
Cestou sme sa zastavili v dedinke pri Modene, v Montale, zapálili sme sviečku pri hrobe Luciana Pavarottiho, a nahrnuli sa na A1ku v smere Firenze.
Človek by neveril, koľko kamiónov sa dokáže vtesnať na diaľnicu. Pred Bolognou to bola krásna 8-prúdová, široká, rovná. Pred Florenciou už úzka, drnčiaca, vlniaca sa a 4-prúdová komunikácia na úplne inej úrovni. Celkovo mám dojem, že Taliani ignorujú rýchlostné obmedzenia a nepoznajú smerovky, lebo im je jedno, či sú v meste, alebo na vidieckej ceste, ktorá je široká tak 4 metre, oni si udržujú rýchlosť niekde medzi 70–90 km/hod. Na ďiaľniciach potom väčšina z nich jazdí 100kou. Často sa mi stáva, že sa snažím držať trochu tempo, v dedinke idem 50–60, zo zadu sa tlačí kamión a vyblikáva, aby som uhol.
Ale aj tak to tu je super. Popoludní sme dorazili do Florencie, našťastie máme príjemný dojem aj z hotela a cítime sa mierne vyčerpaní. Neteší nás však predpoveď počasia na zajtra, keďže hlásia dážď a prehánky. Zakúpený už máme pár týždňov vstup do Gallerie Uffizi, nejaký čas by sme pobudli pod strechou, ale vychutnať si jedno z najkrajších miest Talianska by sa patrilo aj za príjemného polojasného dňa. Ako sa hovorí medzi nami krátkozrakými – uvidíme.
Ciao!
Táto webová stránka nie je kompatibilná so zastaralými internetovými prehliadačmi.