Tomáš Gluchman

22. júla, 2011 | cestovanie, roadtrip, taliansko | Diskusia (3)

Pred nejakým časom sme s mojou priateľkou uvažovali, aký druh dovolenky a v akej destinácií tohoto roku zvoliť. Padali rôzne návrhy, no všetky prípady miest sa týkali jednej európskej krajiny – Talianska. Tak sme sa rozhodli, že to rovno pojmeme dobrodružne a naplánujeme si po Taliansku roadtrip. 

Prípravy sa rozbehli a zistili sme si azda všetky potrebné veci, možno až chorobne všetky. Na samý záver sme sa poistili zakúpením mobilného roamingového neobmedzeného internetu. Aj vďaka nemu teraz píšem z hotelovej izby v turistickej lokalite pri Benátkach.

Celkovo náš harmonogram obsahuje 16 dní, asi 2500 kilometrov, zhruba 8-krát prekročenie štátnych hraníc (ešte, že máme ten Schengen), a ubytovanie v šiestich hoteloch, jeden 2-, jeden 4– a zvyšok 3-hviezdičkových. Ubytovaní budeme v Lido di Jesole (pri Benátkach), v Bologni, Florencií, Castel Montemartini, Brenzone na brehu Lago di Garda a v Alpenhoteli v Bischoffswiesen na Nemecko-Rakúskom pohraničí.

No a celá situácia sa dostala až do takého stavu, že dnes, v piatok 22. júla, po polnoci sme vyrazili z checkpointu na západnom Slovensku. Naša navigácia si asi myslela, že preferujem poľné cesty, lebo hneď pred Viedňou nás strhla na Budapešť, a vzápätí cez malebné dolnorakúske dedinky. Museli sme jej neustále prizvukovať, že nech sklapne, keď sme sa obrátili v smere Wien a ignorovali jej „prudké otočenie do protismeru“.

Našťastie, zvyšok cesty sa už správala normálne. Jednoznačný príklad toho, že cestu je potrebné si naštudovať vopred a nenechať navigáciu viesť auto úplne. Takto sme v Taliansku schádzali na exite, o ktorom som vedel, že je pre nás výhodnejší, než na doporučovanom tou.. hentou.. navigáciou. Musím však povedať, že talianske diaľnice sú vo veľmi dobrom stave – za tú cenu… Talianski vodiči však nepoznajú smerovky.

Keďže sa nám nepodarilo pred cestou sa poriadne vyspať, museli sme spánok naháňať na niekoľkých odpočívadlach po ceste a do cieľa sme dorazili asi po 10 hodinách a asi 750 kilometroch. No ale sme tu, živí, zdraví, s priemernou spotrebou asi 4,9 litra na 100 km.

Semky, do Jesola, sa vraciame po roku, a personál nás pozná, keďže moja priateľka tu minulé leto dlhšie pôsobila pracovne. Dostali sme síce lepšiu cenu za ubytovanie, avšak v high-season nám bola pridelená asi najhoršia izba v celom hoteli. Trojhviezdičkovom. Nevadí, dve noci vydržíme, za tú cenu by sa v tomto letovisku nedalo nájsť nič nič nič.

Momentálne ležím na izbe, dopisúvam tento článok, a spolu s priateľkou sa postupne pripravujeme na ďalší deň, kedy máme v pláne navštíviť po roku znova Benátky, tentokrát zamerané na podvečerné fotografie. Predpoveď hlási na zajtra dážď, no prehánky sú podľa predpovede u nás už dnes. Pohľad z okna na jasnú oblohu a dusno nám na zajtra dáva nádej.

Prinajhoršom máme ten internet. Ten nás á propos zachránil aj pri tej Viedni, keď sme v strede dedinky zistili, že tade cesta na Graz veľmi nevedie.

Tento článok by mal byť prvým zo série denníkov našej dovolenky. Keďže som na netbooku spárovaný cez wifi s mobilom, tak dnes fotografie nenahrávam, aj tak sú tam momentálne obrázky diaľníc a zvdíhajúcich sa Álp okolo.