
Posledná etapa za nami sa začala vŕšiť, až sa nakoniec zavŕšila.
V uplynulé dni sme sa presunuli z Talianska cez Rakúsko do Nemecka, tam sme
prespali, čo-to ponavštevovali, a zavetrili stredoeurópsky slovanský vietor,
ktorý nás dohnal do Slovenska. Teda… skôr dopršal k Slovensku, keďže
počasie sa s nami na rozlúčku nepáralo.
Prejsť na článok →
Toskánsko je jedno z najmalebnejších území na svete. Musí byť. Keď
sa človek ocitne v jeho lone, v jednej z pokojných dediniek na kopci, ako
to tu býva zvykom, zabudne na všetky starosti, ktoré ho v meste opantávajú
a musí sa kochať okolitou prírodou a fascinujúcim množstvom vínnych hájov
a kamenných domčekov.
Prejsť na článok →

Michelangelov David
Dnešný deň sme mali v diári vyčlenený na návštevu centra Florencie,
no už zo včerajšieho dňa sa na nás valili pochybnosti o jeho priebehu. Zo
všetkých meteoserverov boli na dnes v kotline okolo hlavného mesta
Toskánska hlásené prehánky alebo búrky. My sme však počasiu dôverovali,
veď predsa má Florencia povesť najteplejšieho a
najslnečnejšieho mesta. Dnes však asi nie.
Prejsť na článok →

Polizia Stradale
Pohli sme sa ďalej. Zatiaľ to máme tak, že dve noci pobudneme v jednom
regióne a ide sa na juh. Najskôr Veneto, potom Emilia Romagna, a teraz sme
v srdci Toskánska – vo Florencií. Tu
dnes večer len oddychujeme, do centra a múzeí sa chystáme zajtra. Ale
poporiadku.
Prejsť na článok →
A pokračujeme. Minulý článok
hovorí o ceste sem, do Talianska, a o prvom dni. Medzitým sme sa už stihli
posunúť ďalej. Včera sme navštívili Benátky a dnes ráno sa vybrali do
Bologne.
Prejsť na článok →
Pred nejakým časom sme s mojou priateľkou uvažovali, aký druh dovolenky
a v akej destinácií tohoto roku zvoliť. Padali rôzne návrhy, no všetky
prípady miest sa týkali jednej európskej krajiny – Talianska. Tak sme sa
rozhodli, že to rovno pojmeme dobrodružne a naplánujeme si po Taliansku
roadtrip.
Prejsť na článok →

V prvom
článku opisov výletu mňa a mojej drahej som popísal náš
príchod do Milána. O sile a rozmeroch katedrály Duoma, da
Vinciho Poslednej večeri, či o svetoznámej La
Scale ste si, snáď, čosi prečítali v druhej
časti seriálu. Keďže som všetky tri partie písal naraz,
momentálne si nahmatávam žilky pod očami a strácam slová, ale seriál
dokončíme. Či už verbálne, alebo vizuálne.
Keďže nie je známe kedy, a či vôbec, sa do Milána ešte vrátime,
chceli sme pochopiteľne využiť každú voľnú časovú špáru a nabiť
náš harmonogram do poslednej nitky. Myslím, že žiaden prechodený meter
nevyšiel nazmar, a žiadne euro sme nemuseli v dlaniach dlho žmoliť a
nechať si ujsť príležitosť. Zaujíma vás futbal?
Prejsť na článok →

V predošlom
článku som ospevoval prvé dojmy z nášho výletu v Miláne. Nedá sa
byť v talianskom meste a nevychutnať si aj ducha histórie, ktorého
podporuje majestátnosť a úchvatnosť stredovekých majstrov. Hoc prví
keltskí obyvatelia začali túto svätyňu1
obývať už okolo roku 400 pred n.l. a neskôr sa sem dostali Rimania, mnoho
„antiky“ sa v Miláne nezachovalo.
Okrem kúskov arény, niekoľkých antických brán a jedného víťazného
oblúka (ktorý vyzerá anticky, no postavil ho Napoleon v 19. storočí), sú
všetky ostatné pamätihodnosti „novšieho“ dáta.
Prejsť na článok →

Volajte ho ako chcete – Mediolanum, Medhlan, ako Nemci –
Mailand, či proste Miláno, hlavné mesto
lombardského regiónu v severnej časti Talianska. Navzdory tomu, ako
priemyselne je toto mesto založené, má svoje čaro a práve to snúbenie
okolitého ruchu a jeho rozmanitej architektúry ho robí ešte krajším.
Možno tento článok začínam štýlom, akoby som v ňom strávil štyri
roky, faktom ale je, že som tam strávil „len“ štyri nádherné
dni s priateľkou. No a počas nich sme toho zažili až-až.
A keď hovorím nádherné, tak myslím určite aj počasie. Do posledného
dňa sa predpovede hádali, všade naokolo sa to hemžilo sychravým
februárovým počasím, no nad Milánom sa nakoniec vznášal len jemný ranný
opar, ktorý jasná obloha s prenikavými hrejivými slnečnými lúčmi razom
skrotila a začala trápiť objektívy našich fotoaparátov.
Prejsť na článok →